Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS)zverejnil na sociálnej sieti odkaz všetkým, ktorí šíria hystériu a odkázal ajnekompetentným expertom na ochranu životného prostredia v opozícii, ktorí dnes šíria hoax, že bolo vyrúbaných 200 000 kubíkov zdravého lesa Lesmi SR v piatej zóne ochrany Nízkych Tatrách.
Tomáš Taraba na sociálnej sieti deklaroval, že odkaz zverejňuje po preverení, preberáme v plnom znení:
> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <
Vyrúbaných bolo nie 200 000 kubíkov, ale cca 6 000 kusov vyschnutého kalamitného dreva napadnutého lykožrútom. Výrub v lokalite Studienec nepresahuje 700 kubíkov.
Nerúbe sa v piatej zóne, ale v tretej zóne.
Lesy SR spadajú nie pod ministerstvo životného prostredia, ale pod ministerstvo pôdohospodárstva, takže zbytočne dáva Tamara Stohlová, ktorá úspešne nahrádza v politike Veroniku Remišovú, moju fotografiu na svoje statusy.
Keby zlodeji Kiča a Budaj, ktorí nechali štát rozkrádať na fiktívnych poistkách, na predraženej kompe, na stovkách fiktívnych dohodároch a na právnych službách, kde vyplatili 3,5 milióna len jednej právnej kancelárii, sa venovali odbornej a včasnej asanácii lesov a načas by odstraňovali napadnuté stromy, nemuselo sa pristupovať vôbec k akejkoľvek ťažbe. Práve svojou nečinnosťou ohrozili zdravie slovenských lesov a som rád, že Polícia SR v danej veci vedie konanie.
Vyrúbaných bolo popri smrekoch cca 30 kubíkov jedli bielej, najmä v dráhe lanovky.
Takže je očividné, že nikde sa žiaden biomasaker nedeje, jedine v hlavičkách pár hysterických politikov opozície, ktorá nevie nič odborné, len šíriť svojou nenávisťou v spoločnosti negatívne emócie, robiť z politikov ciele a zatiaľ jediné čo do spoločnosti priniesli je, že vyprodukovali atentátnika Cintulu, skonštatoval v závere príspevku minister Taraba.
V NAPANT sa na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty
V Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) sa na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty. V drvivej väčšine išlo o smreky, ktoré sa vyznačili a vyťažia sa pre zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity. Uviedla to Správa NAPANT. Ochranári zároveň odmietajú šírenie a podnecovanie nenávisti z radov opozičných politikov.
V lokalite Studienec sa správa vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka, kde podmienila vykonať túto ťažbu čo najcitlivejšou ťažbovou metódou. Výrub iných drevín privolila podľa vlastných slov iba v lanovej dráhe lanovky. Náhodná ťažba má prebiehať iba v hospodárskych a ochranných lesoch za účelom obmedzenia až zastavenia šírenia lykožrútovej kalamity. „V lokalite Studienec ide o vyťaženie 680 kubíkov smreka obyčajného poškodeného lykožrútom a 30 kubíkov jedle bielej, čo predstavuje približne niečo cez 2000 stromov,“ priblížil ochranári.
Správa si podľa vlastných slov uvedomuje, že tam sú lokality s chránenými druhmi hmyzu, preto súhlas na vykonanie náhodnej ťažby podmienila citlivým výrubom len napadnutých stromov tzv. aktívnych chrobačiarov. Tie v súčasnosti nie sú podľa nej obsadené chránenými druhmi a stále predstavujú riziko šírenia biotických škodlivých činiteľov. „Zvolením vhodnej technológie pri ťažbe v kombinácii s opatreniami na zmiernenie negatívneho vplyvu ťažby na vzácne druhy identifikované v predmetných lokalitách je možné dosiahnuť zabránenie rozširovania biotických škodlivých činiteľov, pokiaľ sa realizujú včas a zodpovedne,“ vysvetlila.
Správa deklaruje, že jej pracovníci lokalitu Studienec obhliadli a až potom dali podmienečný súhlas na spracovanie
„Situácia je alarmujúca vzhľadom na dlhšiu periódu horúcich dní, ktorá lykožrútovi smrekovému vyhovuje. Ďalšou príčinou tejto situácie je i zlý zdravotný stav mnohých lesných ekosystémov v oblasti a šírenie škodlivých činiteľov z okolitých lesov,“ tvrdia ochranári. Správa NAPANT tvrdí, že každú žiadosť o asanačnú ťažbu citlivo posudzuje a zohľadňuje prípadné predmety ochrany v danom území.
Správa spoločne s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS) poukázala na praktiky predošlého vedenia envirorezortu, ktoré spôsobili, že sa na Slovensku rozšírila lykožrútová kalamita. „Keby zlodeji Michal Kiča a Ján Budaj, ktorí nechali štát rozkrádať na fiktívnych poistkách, na predraženej kompe, na stovkách fiktívnych dohodároch a na právnych službách, kde vyplatili 3,5 milióna len jednej právnej kancelárii, sa venovali odbornej a včasnej asanácii lesov a načas by odstraňovali napadnuté stromy, nemuselo sa pristupovať vôbec k akejkoľvek ťažbe,“ skonštatoval Taraba. Je rád, že polícia v prípadoch zanedbávania starostlivosti o lesy už koná.
Ochrancovia prírody vyzývajú na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách
Iniciatíva My sme les, občianske združenie Prales a Greenpeace Slovensko spolu s viacerými dobrovoľníkmi vyzývajú kompetentných na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách. Taktiež chcú, aby prešetrili zákonnosť postupu obhospodarovateľa lesa. Ochranári v súvislosti s touto ťažbou podajú podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia i na lesný úrad. Taktiež podajú trestné oznámenie. TASR o tom informoval Ondrej Kameniar z My sme les.
„Vo vzácnej lokalite Studienec v Nízkych Tatrách spustili štátne Lesy SR ťažbu údajne kalamitného dreva. V území Natura 2000 začali však pod zámienkou ťažby lykožrútom napadnutých smrekov rúbať aj vyše dvestoročné jedle, buky, javory aj zdravé smreky,“ tvrdia organizácie. Poukázali na to, že vzácne lokality Studienec a Marková pôvodne navrhovali do najprísnejšej A-zóny Národného parku Nízke Tatry.
Zatiaľ podľa ochrancov prírody vyťažili približne 250 kubických metrov dreva. Podotkli, že ide o zmiešané lesy, ktoré sú zahrnuté medzi územia európskeho významu a majú veľký význam pri ochrane pôdy pred eróziou a tiež pri ochrane vodozádržnej funkcie lesa. Aktivisti zároveň upozornili, že lesníci vyťažili súvislý pás stromov.
„Celkovo má ťažba na lokalite Studienec dosiahnuť až 2100 stromov. Na základe údajov z plánov starostlivosti o les musí ísť o kalamitnú ťažbu, keďže žiaden iný druh ťažby v tomto poraste nie je povolený,“ skonštatovali ochrancovia prírody. Dodali, že Lesy SR ťažia z veľkej väčšiny zdravé stromy a aj iné druhy ako smrek, a to jedle, buky, borovice a javory. Iniciatíva My sme les odhaduje, že lykožrútom napadnuté smreky predstavujú približne 15 percent z celkového objemu.
„Takáto ťažba je neobhájiteľná a jednoznačne poškodzuje túto vzácnu lokalitu, ktorá mala byť už dávno chránená. Les, v ktorom začali ťažbu, bol veľmi zachovalý, nemal ďaleko od pralesa. Očividne tu vôbec nejde o ochranu pred lykožrútom, ale o vyťaženie čo najväčších objemov dreva,“ poznamenal Kameniar.
V lokalite sa podľa Mareka Kuchtu z My sme les nachádza mnoho chránených druhov viazaných na staré stromy, mŕtve drevo a niektoré priamo na jedle, ktoré sa ťažia. Ich ťažbou môže okrem porušenia zákona o lesoch dochádzať aj k porušeniu zákona o ochrane prírody, ktorý zakazuje poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chránených živočíchov v ich prirodzenom areáli.
Správa Národného parku Nízke Tatry reagovala, že na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty. V drvivej väčšine išlo o smreky, ktoré sa vyznačili a vyťažia sa pre zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity. V lokalite Studienec sa správa vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka, kde podmienila vykonať túto ťažbu čo najcitlivejšou ťažbovou metódou. Ochranári zároveň odmietajú šírenie a podnecovanie nenávisti z radov opozičných politikov.
/ hlavnydennik.sk /
.
Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.
Sledujte násna jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.
LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD
čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.
Vyhlásenie:
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete.Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [emailprotected]
UPOZORNENIE:
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Diskusia
(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)
Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.
Ďakujeme
Odber newsletter. Každý večer súhrn najdôležitejších správ dňa do mailu.
Súvisiace
Tags: minister životného prostredia Tomáš Taraba